Stručne o histórii a súčastnosti vodákov a veslárov v Bratislave
Vodácke a veslárske aktivity, športové lodenice a ich areály na brehoch Dunaja už vyše sto päťdesiat rokov tvoria dôležitú úlohu v typickom kolorite Bratislavy ako mesta na Dunaji.
Popri využití vôd Dunaja na rybolov a plavbu sa v oblasti Bratislavy brehy rieky a ramien začali využívať aj na rekreáciu a oddychové aktivity. Rozvoj športu ako nového moderného fenoménu spoločnosti v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia zákonite spôsobil aj rozšírenie vodných športov v Bratislave na Dunaji.
Vznik a charakter spolkov, klubov a oddielov zaoberajúcich sa vodnými športami bol rôzny a pestrý. Mali pozadie aristokratické, skautské, trampské, či akademické. Bratislavský veslársky spolok (Pozsonyi Hajósegylet) založilo niekoľko športových nadšencov z radov mladých magnátov, prešporských študentov práva v roku 1862.
Viac podrobností nájdete na stránke združenia Bratislavské rožky https://bratislavskerozky.sk/bol-raz-jeden-bratislavsky-veslarsky-spolok-1862-1940/.
Bratislavský veslársky spolok sídlil od roku 1896 v krásnej „vežičkovej“ lodenici (linecký architekt Raymund Jablinger). Zdroj: http://www.muzeologia.sk/index_htm_files/Petrzalka_18.pdf
Dobový plagát Bratislavského veslárskeho spolku, zdroj: https://bratislavskerozky.sk/bol-raz-jeden-bratislavsky-veslarsky-spolok-1862-1940/
Historická „vežičková“ lodenica Bratislavského veslárskeho spolku a neskôr vodákov Dunajklubu, bola zbúraná pri stavbe mosta SNP, zdroje: https://bratislavskerozky.sk/bol-raz-jeden-bratislavsky-veslarsky-spolok-1862-1940/, http://www.trampnet.sk/osady/d/dunajklub_waikiki/dunajklub_waikiki.htm
Vodácky klub Dunajčík založil v roku 1924 stredoškolský profesor Stránský so svojimi mladučkými žiakmi ako 2. oddiel vodných skautov – názov Dunajčík prijali až neskôr.
V lokalite Aušpicu tradícia krásnych lodeníc pokračovala. V roku 1931 tu vyrástla avantgardná budova lodenice Slovenského veslárskeho klubu (architekt Emi Belluš) a v tom istom roku aj lodenica Nemeckého veslárskeho klubu (architekt Josef Konrad).
Trampi z malokarpatských trampských osád v lete radi chodili do divočiny k Dunaju. Milovníci prírody a romantiky z trampskej osady Waikiki založili v roku 1933 vodácky klub Dunajklub a postavili si lodenicu na Lide pri Ovsištskom ramene, poniže kúpaliska, kde mal svoju lodenicu od roku 1932 aj Dunajčík.
Málo známy je fakt, že v máji 1934 usporiadal Dunajklub v zátoke Dunaja, pravdepodobne v Ovsištskom ramene poniže Lida, previerku schopností v ovládaní lodí na trati dlhej 600 m so 16 bránkami. Boli to vlastne prvé preteky kanoistov vo vodnom slalome v Československu. V českých krajoch to bolo až neskôr. Najprv ako skúšobné, pod Kniničskou priehradou v Brne. V Prahe pod Karlovým mostom až v roku 1937. zdroj: http://www.trampnet.sk/osady/d/dunajklub_waikiki/dunajklub_waikiki.htm
Vodáci Dunajklubu pred svojou lodenicou na Lide v roku 1933, zdroj: http://www.trampnet.sk/osady/d/dunajklub_waikiki/dunajklub_waikiki.htm
V Karloveskom ramene vyrástla v roku 1934 lodenica Kajak Klubu Bratislava KKB, alebo Kajak Klub Pressburg (KKP). V nasledujúcom roku 1935 bola vedľa nej vybudovaná zásluhou osobností prevažne z univerzitného prostredia krásna lodenica Klubu slovenských turistov a lyžiarov (KSTL) a vznikol vodácky klub Vodáci KSTL, dnešný Tatran.
Vodáci na Dunaji počas obdobia 1. Československej republiky, zdroj: http://www.trampnet.sk/osady/d/dunajklub_waikiki/dunajklub_waikiki.htm
Totalitné režimy nepriali podmienkam pre vodákov. 2. svetová vojna znamenala stratu petržalského brehu a tamojších lodeníc, z ktorých niektoré boli aj zničené. V Karloveskom ramene boli obmedzenia. Neslobodný režim vedený komunistami zasa obmedzil prístup k vode v hraničnom pásme pri hranici s Rakúskom. To pre vodákov znamenalo stratu Devína a rieky Moravy, veľkej časti Karloveského ramena a ramena Pečňa.
V druhej polovici 20. storočia boli vodácke kluby a ich aktivity sústredené v lokalitách: Karloveské rameno, Aušpic, Lido a Včie hrdlo. Pri stavbe Mosta SNP bola zbúraná „vežičková“ lodenica Bratislavského veslárskeho spolku, neskôr Dunajklubu, a skvostná budova Nemeckého veslárskeho klubu prestala slúžiť svojmu účelu a dodnes chátra. Ako náhrada boli pri Lide vybudované dve nové lodenice, kam sa presťahovala časť činnosti vodákov od Mosta SNP.
Necitlivé postupy pri úprave Dunaja priniesli zničenie Pečnianskeho ramena, Lida, Ovsištského ramena, ramená Starohájske a Biskupické stratili prepojenie s Dunajom, čo znamenalo pre vodákov ďalšie redukovanie „životného“ priestoru.
Dolná časť ramena Pečňa s vyústením pri Aušpici oproti hradu bola miestom vodáckych aktivít a súťaží
zdroj: https://bratislava.sme.sk/g/94626/bratislava-na-dobovych-fotografiach?photo=p3356747